Blog zo života

Pri niektorých vyjadreniach ministerky práce ma mrazí – prezentovala sa napríklad aj výrokom, že pri opatrovateľských službách samospráva porušuje zákon o sociálnych službách a budú ju za to sankcionovať. Áno, porušuje, keďže zákon je zlý a presúva najväčšiu finančnú zaťaženosť na obce či mestá. Je veľmi otázne, či dokáže obec s čistým príjmom cca 600 až 700 Eur mesačne, akých je v okolí Stropkova, Svidníka či Bardejova väčšina, zabezpečiť financovanie pobytu svojho občana v zariadení Domova sociálnych služieb vo výške 5000 Eur za rok. A to len v prípade 1 človeka. S tým má problém aj menšie mesto, nie to obec. Pričom aj tzv. terénne sociálne služby sú na prevádzku pre mestá a obce tak drahé a nedofinancované štátom (vraj sociálnym), že si

ich nemôžu dovoliť v miere, v akej by potrebovali. A tak sme sa dostali do stavu, keď príbuzní, ktorí sa nevedia postarať o svojho rodiča, putujú po zariadeniach sociálnych služieb. V rámci tých štátnych a zariadení VÚC sú obrovské poradovníky a rozmáha sa korupcia. Potom sú tu zariadenia neziskové, tretieho sektoru, či súkromné, ktoré síce majú prázdne miesta, ale mestá a obce nechcú (a napokon ani nemôžu – vzhľadom na rozpočet) uzavrieť zmluvu o spolufinancovaní. A tak vidíme zámerné plytvanie zdrojmi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na „sociálne“ podniky (ktoré tunelujú peniaze pre súkromné osoby), dotácií pre nefungujúce sociálne ústavy, centrá či resocializačné zariadenia systémom – je to moja kamarátka, tak jej dám. Súčasne sa zväčšuje počet ľudí, ktorí živoria v polorozpadnutých domoch nielen na východe Slovenska, ale aj všade inde.

A tak postupujú títo občania v nekončiacom kolotoči nemocníc rôzneho druhu, napriek tomu, že tam nepatria, pričom sú vyhadzovaní po uplynutí hospitalizačnej doby 7, 14 či 21 dní. A zasa odznova. Preto, ak by normálne fungovalo sociálne zabezpečenie štátu a VÚC o vlastných občanov, nemuseli by unikať financie zdravotných poisťovní na nepotrebné hospitalizácie. Čím skôr by mal vzniknúť systém starostlivosti v spolupráci medzi štátom, VÚC a obcou. Prípadne by mali vznikať nové zariadenia v spoločnom vlastníctve obce a VÚC, tak, aby boli pokryté najviac zaťažené oblasti Slovenska.

Lenže to by bolo potrebné rozmýšľať a hľadať riešenia problémov, nielen sa ich zbaviť a hodiť ich na niekoho iného – najlepšie obce a mestá. Ale hlavne by na najvyšších miestach nesmeli sedieť diletanti a ľudia pozerajúci viac na svoje vlastné vrecko ako na blaho občanov… Osobne sa čudujem tým poslancom za koalíciu, ktorí sú zároveň primátormi a starostami obcí, že za tak hlúpy zákon hlasovali… na vlastnú škodu, či na škodu vlastných voličov, ktorých by mali zastupovať…